Choď na obsah Choď na menu
 


Blažení láskaví - Francisco de Osuna

20. 2. 2010

Blažení láskaví

 

 

Láskavými nazývame tých, ktorí žijú vo vznešenej pokojnosti a nie je ľahké ich znepokojiť vonkajším dianím.

Ich prirodzenej láskavosti zodpovedá prirodzené zdravie.

Nikoho nevyzývajú a nenechávajú sa vyzývať.

Nespôsobujú žiadnu škodu a nenechajú si uškodiť.

Na nikoho sa nehnevajú, cvičia sa v sebadisciplíne.

Nie sú váhaví, ale nechajú sa usmerniť.

Neodporujú zlému a sú schopní znášať ťažké údery bez zranenia.

Nie sú ťažkomyseľní a nachádzajú radosť vo všetkom.

Sú znášanliví a otvorení, prostí ľudia bez falošnosti.

Vidno na nich, čo si myslia a čo cítia.

Sú plní trpezlivosti a dobrotivosti, šľachetnej mysle, nehľadia na vlastné výhody.

Skrátka, láskaví ľudia sa zdajú ľudskejší ako tí, ktorým táto vlastnosť chýba. Veď človek je podľa svojej prirodzenosti, ako to vidno na jeho tvári, láskavý tvor, a preto sa prudkí a hnevliví ľudia podobajú na divé zvieratá, sú nemilosrdní a bez ľudskosti.

Láskaví skutočne vlastnia veci tejto zeme, pretože pri ich strate nestratia láskavosť a nechávajú to stratené v pokoji odísť, čím sa ukazuje, že nie sú ním posadnutí. (por. Mt 5,4)

Blažení láskaví, pretože vo vojnách tohto sveta sú chránení sťaby veľkými balíkmi vlny pred výstrelmi nepriateľa a pred zásahmi mečom svetských prenasledovaní. Sú ako sklenené nádoby, zaobalené slamou alebo senom, ktoré sa pri úderoch nerozbijú. Láskavosť je silný štít, na ktorom sa odrážajú a ničia zásahy šípov hnevu. Láskaví nosia ochranné šaty z mäkkej vaty, v ktorých nikoho nenapádajú.

Blažení láskaví, pretože sa podobajú magnetu, ktorý priťahuje železo. Tvrdosť nepoddajných sŕdc nič tak nemierni ako láskavosť. To nám ukazuje príklad mierneho Dávida, ktorý znovu a znovu obmäkčoval srdce svojho veľkého nepriateľa Šaula a pohol ho k slzám milosrdenstva.

Blažení láskavi, pretože Pán si pred nimi nezatvára uši. Veď je napísané: „Stále sa ti, Pane, páči modlitba pokorných a miernych.“ (Jdt 9,11)

Blažení láskaví, pretože majú Boha za obhajcu a pomstiteľa, keď sa im prihodí neprávosť. (por. Iz 11,4) To sa stáva zjavným u Mojžiša: Keď Boh počul, čo proti nemu povedali Áron a jeho sestra Miriam, nahneval sa. A Sväté písmo aj vysvetľuje, prečo sa tak nahneval: lebo Mojžiš bol najláskavejší človek na svete. A on, ten najláskavejší, získal od Boha viac milostí a priazne ako jeho súčasníci. Pretože jeho svätosť a vnútorný pôvab boli v porovnaní s tým ich ako pravda v porovnaní so snom a ako telo v porovnaní so svojím tieňom.

Kontemplácia a láskavosť sa navzájom podnecujú, spolu rastú. Ak chýba jedna z nich, stratí sa aj tá druhá, nedajú sa od seba oddeliť, človek ich nájde len spoločne. Sú ako Marta a Mária, dve sestry, ktoré sa vrúcne milujú, prijímajú Pána vo svojom dome a chcú si navzájom pomáhať, aby mu mohli čo najlepšie slúžiť.

 

(Francisco de Osuna, Rukoväť kontemplatívnej modlitby, s. 53-55)