Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Samaritánka - Jn 4, 1-42

11. 3. 2010

Samaritánka

 

                1 Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján 2 - hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci -, 3 opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. 4 Pritom musel prejsť cez Samáriu.

5 A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.

 7 Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal:

„Daj sa mi napiť!“

8 Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. 9 Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10 Ježiš jej odpovedal:

„Keby si poznala Boží dar

a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: „Daj sa mi napiť,

ty by si poprosila jeho

a on by ti dal živú vodu.“

11 Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? 12 Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ 13 Ježiš jej odvetil:

„Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný.

 14 Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám,

nebude žízniť naveky.

A voda, ktorú mu dám,

stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

15 Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ 16 Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ 17 Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: „Nemám muža, 18 lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ 19 Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. 20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ 21 Ježiš jej povedal:

„Ver mi, žena, že prichádza hodina,

keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme.

22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte;

my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov.

23 Ale prichádza hodina, ba už je tu,

keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde.

Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.

24 Boh je duch

a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“

25 Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ 26 Ježiš jej povedal:

„To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“

                27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28 Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: 29 „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ 30 Vyšli teda z mesta a šli k nemu.

 31 Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ 32 On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ 33 Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ 34 Ježiš im povedal:

„Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal 

a dokonať jeho dielo.

35 Nevravíte aj vy: „Ešte štyri mesiace a bude žatva?’

Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia,

že sú už biele na žatvu!

36 Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život,

aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec.

37 Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne.

38 Ja som vás, poslal žať to, na čom ste nepracovali.

Pracovali iní a vy, ste vstúpili do ich práce.“

                39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“

40 Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41 A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. 42 A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

 Jn 4, 1-42

 

 

A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.

 

Taká je tajomná sila živej vody, ktorú dáva Kristus:

ten, kto načerpal z prameňa, objavuje prameň sám v sebe.

To, čo načerpal, je Boží život :

láska ako nekonečný dar, nestále v činnosti.

Nemôže mať túto lásku v sebe bez toho, aby miloval,

nemôže mať tento dar bez toho, aby sa on sám daroval.

(L. Bouyer, Štvrté evanjelium)

 

Dvojakého zla sa dopustil môj ľud: opustili ma – mňa, prameň živých vôd, aby si vykopali cisterny – popraskané cisterny, ktoré neudržia vodu.( Jer 2,13)

 

Trpím samotou pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste jeho zákonov. (Bar 4,12b-13)

 

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. (Gn 1,1-2)

 

                3 Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom;

kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? (Ž 42,3)

 

1 etci smädní, poďte k vodám,

a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte,

poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko!

2 Počúvajte ma a budete jesť dobroty,

v hojnosti sa bude kochať vaša duša.

3 Nakloňte si ucho a poďte ku mne,

poslúchajte, aby vaša duša žila;

a uzavriem s vami večnú zmluvu,

neklamnú milosť Dávidovu. (Iz 55, 1.2b-3)

 

3 Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy. (Iz 12,3)

 

 

Ježiš unavený z cesty sadol si k studni.

 

To pre teba je Ježiš unavený z cesty. Nachádzame Ježiša, ktorý je sila sama, a nachádzame Ježiša, ktorý je slabý. Ježiš je silný a slabý – silný, pretože „na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo Boh; on bol na počiatku u Boha“ (Jn 1,14).

Chceš vidieť aký silný je Syn Boha? „Všetko bolo stvorené skrze neho a bez neho nič nebolo stvorené“ (Jn 1,2) a bez námahy všetko urobil. Čo je teda silnejšie ako ten, skrze ktorého, bez námahy, všetko bolo stvorené?

Chceš poznať jeho slabosť? „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1,14)

Kristova sila ťa stvorila,

Kristova slabosť ťa pretvorila.

Kristova sila dala existenciu tomu, čo nebolo,

Kristova slabosť ochránila pred smrťou to, čo bolo.

Stvoril nás svojou silou,

hľadal nás svojou slabosťou...

Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. 7 Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“

Taký je teda Ježiš slabý, unavený z cesty.

Cesta, ktorú prešiel, to je telo prijaté pre nás. Akú cestu môže totiž prejsť ten, ktorý je všade, ten ktorý nikde nechýba? Ako chápať, kam ide a odkiaľ prichádza, ak nie v tom zmysle, že prišiel k nám a prijal formu viditeľného tela?

Pretože sa znížil a prišiel k nám, ukázal sa s prijatým telom vo forme sluhu, toto samotné prijatie tela je teda cestou, ktorú prešiel. A tak táto námaha z cesty, čo iné je ako námaha z tela?

Ježiš je slabý v tele,

ale ty – chráň sa, aby si nepodľahol slabosti:

vo svojej slabosti buď silný,

lebo to, čo je slabé v Bohu, hovorí svätý Pavol,

je silnejšie ako ľudia. (1 Kor 1,25)

(sv. Augustín)

 

Ježiš unavený z cesty sadol si k studni.

Zásnuby Boha s ľudstvom

 

Zásnuby Boha s ľudstvom sú predstavované ako stretnutia „pri studni“, silné chvíle, ktoré pripravujú Božiu zmluvu. Pri studni stretáva

Izák Rebeku,

Jakub Ráchel a

Mojžiš Seforu.

 

Izák a Rebeka

 

1 Abrahám bol však už starý a pokročilý vekom a Pán ho vo všetkom požehnával. 2 Tu povedal Abrahám svojmu sluhovi, najstaršiemu vo svojom dome, správcovi všetkého svojho majetku: „Polož svoju ruku pod moje bedrá, 3 aby som ťa sprisahal pred Pánom, Bohom neba a zeme, že pre môjho syna nevyberieš ženu z kanaánskych dcér, medzi ktorými bývam. 4 Ale pôjdeš do mojej vlasti a k mojim príbuzným vybrať ženu pre môjho syna Izáka.“ (...)

                10 Nato sluha zobral z tiav svojho pána desať tiav a rozličné drahocennosti svojho pána a išiel. Vybral sa a šiel do Mezopotámie (Aram Naharaim), do Nachorovho mesta. 11 Večer, v čase, keď sa vychádzalo napájať, nechal svoje ťavy oddychovať vonku pred mestom pri studni s vodou 12 a hovoril: „Pane, Bože Abraháma, môjho pána! Daj mi dnes šťastie a preukáž láskavosť môjmu pánovi Abrahámovi! 13 Hľa, stojím pri vodnom prameni a dcéry ľudí (tohoto) mesta prichádzajú naberať vodu! 14 Nech deva, ktorej poviem: „Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil!“ a ona povie: „Napi sa a napojím aj tvoje ťavy,“ bude tá, ktorú si určil svojmu služobníkovi Izákovi a podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.“

15 Ešte ani nedokončil reč a už prichádzala s džbánom na pleciach Rebeka, ktorá sa narodila Batuelovi, synovi Melchy, Nachorovej ženy, ktorý bol Abrahámovým bratom. 16 Deva bola veľmi pekná zjavom, panna, ktorá ešte nepoznala muža. Zostúpila k prameňu, naplnila svoj džbán a vyšla hore. Sluha jej bežal v ústrety a povedal: „Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!“ 18 Ona odvetila: „Napi sa, pane!“ Rýchlo si spustila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19 A keď ho napojila, dodala: „Aj tvojim ťavám naberiem vody, nech sa dobre napijú!“ 20 Rýchlo vyliala džbán do válova a opäť utekala k studni po vodu a takto naberala pre všetky ťavy, 21 kým muž ju mlčky pozoroval, aby zvedel, či Pán dá jeho ceste šťastný výsledok alebo nie.

22 Keď sa ťavy riadne napili, vzal muž zlatý krúžok, ťažký pol šekla, dve náramnice na jej ruky, ťažké desať šeklov zlata 23 a povedal: „Čiaže si ty dcéra? Povedz mi! Bude v dome tvojho otca miesto, aby sme tam mohli zostať?“ 24 Ona mu odpovedala: „Som dcéra Batuela, syna Melchy, ktorá ho porodila Nachorovi.“ 25 Ďalej mu povedala: „Slamy a krmu máme hojnosť i miesta na ubytovanie.“

26 Tu padol muž na kolená, poklonil sa Pánovi 27 a povedal: „Nech je zvelebený Pán, Boh môjho pána Abraháma, ktorý neodňal môjmu pánovi svoju láskavosť a vernosť. Veď aj mňa Pán viedol na tejto ceste k domu príbuzného môjho pána!“ 28 Potom deva odbehla a rozpovedala doma svojej matke všetko, čo sa jej prihodilo. (...)

58 Zavolali teda Rebeku a opýtali sa jej: Chceš ísť s týmto mužom?“ Ona odpovedala: „Chcem!“ 59 Potom teda prepustili svoju sestru Rebeku i s jej dojkou, aj Abrahámovho sluhu s jeho mužmi. 60 I požehnávali Rebeku a hovorili jej: „Sestra naša, rozmnož sa v tisíce a desaťtisíce (potomkov) a tvoje potomstvo nech zaujme brány svojich nepriateľov!“

                61 Potom sa Rebeka pohla aj so svojimi slúžkami, vysadli na ťavy a nasledovali muža. A sluha Rebeku vzal a odišiel.

                62 Vtedy sa Izák práve vrátil z cesty od studne Lachaj roi, býval totiž v Negebe. 63 Keď sa zvečerievalo, vyšiel Izák na pole, aby si porozmýšľal. Tu zdvihol oči a videl prichádzať ťavy. 64 Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala lzáka. Rýchlo zosadla z ťavy 65 a povedala sluhovi: „Kto je ten muž, čo ide oproti nám po poli?“ A keď sluha povedal: „To je môj pán,“ vzala závoj a zahalila sa. 66 Potom sluha porozprával Izákovi všetko, čo vykonal, 67 a Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si teda Rebeku a ona sa stala jeho ženou. A tak ju miloval, že našiel útechu nad stratou svojej matky.

(Gn 24)

 

Rebeka našla Abrahámovho sluhu pri studni a Cirkev nachádza Krista vo sviatosti krstu...

Rebeky sa pýtali na jej vôľu, od Cirkvi žiadame záväzok... Hovoríme jej: „Veríš v Krista?“ Ona odpovedá: „Verím.“

Kristus nemôže nájsť Cirkev a Cirkev nemôže nájsť Krista inde ako vo sviatosti krstu.

(sv. Cézar z Arles)

 

Jakub a Ráchel

 

1 Potom sa Jakub v dal na cestu a šiel do krajiny synov Východu. I zadíval sa (raz) a hľa, na poli studňa a pri nej ležali tri kŕdle oviec, lebo z tejto studne napájavali stáda. Lenže kameň na otvore studne bol veľký 3 a len keď ta zohnali všetky stáda, odvaľovali kameň z otvoru studne a tak napájali ovce. Potom dávali kameň opäť na svoje miesto na otvor studne.

 4 Jakub sa ich opýtal: „Bratia moji, odkiaľ ste?“ Oni odvetili: „My sme z Haranu.“ 5 Nato im povedal: „Poznáte Nachorovho syna Labana?“ Oni odpovedali: „Poznáme.“ 6 A keď sa ich pýtal: „Vodí sa mu dobre, oni odvetili: „Dobre. Hľa, práve prichádza jeho dcéra Ráchel s ovcami.“ 7 On im povedal: „Veď je ešte deň dosť dlhý a ešte nie je čas zohnať dobytok dovedna. Napojte ovce a nechajte sa im ešte popásť!“ Oni však povedali: „To nemôžeme, kým nebudú zohnané dovedna všetky stáda. Až potom sa odvaľuje kameň z otvoru studne a napájame stáda.“

 9 Kým on s nimi rozprával, došla Ráchel s ovcami svojho otca. Ona ich totiž pásla. 10 Keď Jakub videl Ráchel, dcéru brata svojej matky Labana, a ovce brata svojej matky Labana, pristúpil a odvalil kameň z otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Labana.

11 Potom Jakub pobozkal Ráchel a začal hlasno plakať. 12 A Jakub rozprával Ráchel, že je príbuzným jej otca a že je Rebekiným synom. Tu ona utekala a oznámila to svojmu otcovi.

17 Ráchel ...bola krásna i postavou i tvárou. 18 Jakub miloval Ráchel.

(Gn 29)

 

Mojžiš a Sefora

 

                16 Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. 17 Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. 18 Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ 19 Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ 20 Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“

21 A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, 22 ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“ (Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!“)

(Ex 2)

 

 

Aj teba si Kristus chce zasnúbiť

-- svadba duše a Slova --

 

                Každý deň, počuli sme, Rebeka prichádzala k studni, každý deń naberala vodu. A pretože každý deň trávila čas pri studni, Abrahámov sluha ju mohol nájsť a dať ju za manželku Izákovi.

                Toto je pokyn, adresovaný tvojej duši, aby ju naučil každý deň prichádzať ku studni Písma, k vodám Ducha Svätého, neúnavne odtiaľ čerpať, aby odtiaľ odniesla dobre naplnený džbán.

                A všetko to, čo obsahujú Písma, je tajomstvo: aj Teba si chce Kristus zasnúbiť.

Prostredníctvom prorockého prísľubu sa na teba obracia: Vtedy si ťa navždy zasnúbim, za pravdu a právo si ťa zasnúbim, za lásku a zľutovanie, zasnúbim si ťa za vernosť, takže poznáš Pána. (Oz 2, 21-22)

                Kristus ťa teda chce za svoju nevestu.

                Ale iba duša, ktorá vie čerpať vodu v hojnosti z hĺbky studne, iba taká duša môže poznať zásnuby s Kristom.

                Toto spojenie sa môže naplniť, iba ak sa duša dá do školy Posvätných kníh... Ak niekto príde k studni a čerpá z nej vodu, t.j. ak medituje Písma, aby pochopil ich hlboký zmysel, stretne tajomstvo božských zásnub : jeho duša bude zjednotená s Bohom.

(Origenes)

 

Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť

a privedie ich k prameňom vôd života.

A Boh im zotrie z očí každú slzu.“

(Zjv 7,17)

 

Ja som Alfa a Omega, Počiatok i Koniec.

Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody.

 7 Kto zvíťazí, zdedí toto;

a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom.“

(Zjv 21, 6-7)

 

17 A Duch i nevesta volajú: „Príď!“

Aj ten, čo počúva, nech volá: „Príď!“

Kto je smädný, nech príde,

a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.

(Zjv 22,17)

 

 

Kristus – naša skala

 

Mojžiš udrel skalu, ktorá representuje Krista (1 Kor 10,4) : z Kristovho kríža prúdia „pramene novej zmluvy“ a toto Mojžišovo gesto predstavuje zásah stotníkovej kopie, ktorým vyšla z Kristovho boku krv a voda.

(H. Crouzel, Duchovný slovník)

 

1 Potom na Pánov rozkaz tiahla celá izraelská pospolitosť po svojich stanoviskách z púšte Sin a utáborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre ľud. 2 A ľud doliehal na Mojžiša a vravel: „Daj nám vodu na pitie!“ Ale Mojžiš im odvetil: „Prečo sa vadíte so mnou a prečo pokúšate Pána?“ 3 Ale ľud, ktorý tam dychtil po vode, reptal proti Mojžišovi a vravel: „Načo si nás len vyviedol z Egypta?! Vari na to, aby si mňa, moje deti a môj dobytok umoril smädom?“

 4 Tu Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom?! Len trošku a ukameňovali by ma!“

 5 Pán odpovedal Mojžišovi: „Predstúp pred ľud, zober si niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Níl, a choď! 6 Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.

(Ex 17)

 

                Buď pozorný na tajomstvo.

                Mojžiš, čiže prorok,

svojou palicou, čiže Božím Slovom, dotýka sa skaly

a voda prúdi a Boží ľud pije.

Kňaz sa dotýka kalicha,

voda prúdi z kalicha, vyviera pre večný život,

a Boží ľud, ktorý prijal milosť, pije...

32 Prišli teda vojacia polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33 No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, 34 ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.   (Jn 19)

Prečo voda? Prečo krv?

Voda na očistenie, krv na vykúpenie.

Prečo z boku?

Pretože milosť prúdi odtiaľ, odkiaľ prišla vina.

Vina prišla cez ženu,

milosť cez nášho Pána Ježiša Krista.

...

Priblížil si sa k oltáru.

Pán Ježiš ťa volá,...

On vidí, že si čistý od hriechu,

lebo tvoje viny boli umyté.

To kvôli tomu ťa uznáva za hodného nebeských sviatostí

a pozýva ťa na nebeskú  hostinu.

(sv. Ambróz z Milána)

 

                Samaritánka vyšla z mesta poškvrnená,

ale vrátila sa ako obraz Cirkvi, bez škvrny...

Vyšla, nesúc džbán,

vrátila sa, nesúc Boha....

                Tá, ktorá predtým hasila smäd,

teraz je smädná,

A ten, ktorý bol predtým smädný,

teraz uháša smäd...

„Nebolo v moci človeka poznať môj život a vidieť ho v myšlienkach, ale Neviditeľnému, ktorý sa dnes dáva vidieť, patrí právo obviniť ma a pokarhať; jemu patrí poznať ma a vyhlásiť to, čím som. V jeho duchu budem čerpať, z jeho vedomia budem piť, v jeho slovách umyjem všetku špinu mojich hriechov, aby som srdcom bez škvrny mohla prijať radosť a spásu : Ľudský syn pre moje oči, Boží Syn pre môjho ducha, osvieť moje srdce, Pane, vyučuj ma, kto si. Neskrývaj sa predo mnou. Nebudeš ty Mesiáš, ktorého príchod proroci ohlasovali? Ak si to ty, ako to oni potvrdili, povedz mi to priamo, lebo vidím, že ty naozaj vieš, čo som urobila, a (poznáš) dokonca aj tajomstvá môjho srdca...“

Keď (Boh) videl rozhodnutie múdrej ženy a vieru jej srdca, hneď jej odpovedal : „Ten, ktorého nazývaš Mesiáš, ten, o ktorom proroci hovorili, že príde v našich dňoch, ty ho vidíš a počuješ jeho hlas. Ja som ten, ktorého kontempluješ, ja som ten, ktorého vlastníš v strede svojho srdca. Ja som prišiel z lásky k tebe, aby som ťa pritiahol a zachránil. Ohlasuj to teraz všetkým tým, ktorí chcú byť spasení v meste Sichar, tvojim príbuzným a spoluobčanom, a príďte tu všetci spolu, smädní po radosti a spáse.

Samaritánka naberie odvahu a beží k Samaritánom... Príde do mesta a volá na všetkých : „Muži a vy, deti, mladí ľudia, panny, bežte k studni. Voda sa prevalila a tečie pre všetkých; videla som tam jedného človeka, ktorého nemožno nazvať človekom, lebo on koná Božie skutky, povediac mi všetko a prorokujúc. On je ten, ktorý chce spasiť všetkých ľudí, ktorý dáva radosť a spásu.

(Romanos Melod)

 

 

 

 
Reklama