Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Bol som hladný... a dali ste mi jesť - Mt 25,31-46

22. 2. 2010

Bol som hladný... a dali ste mi jesť

 

 

 

Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici:

„Poďte, požehnaní môjho Otca,

zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť;

bol som smädný a dali ste mi piť;

bol som pocestný a pritúlili ste ma;

bol som nahý a priodeli ste ma;

bol som chorý a navštívili ste ma;

bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“

Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám:

Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov,

mne ste urobili.“

Potom povie aj tým, čo budú zľava:

„Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa,

ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!

Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť;

bol som smädný, a nedali ste mi piť;

bol som pocestný, a nepritúlili ste ma;

bol som nahý, a nepriodeli ste ma;

bol som chorý a vo väzení,

a nenavštívili ste ma.“

                Vtedy mu aj oni povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“ Vtedy im on odpovie: „Veru, hovorím vám:

Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších,

ani mne ste to neurobili.“

A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“

 

             

            Čítame, bratia, v žalme: „Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia“ (iný preklad: „je v nebi“) (Žalm 36,6). V nebi je Milosrdenstvo, ku ktorému prídeme prechádzajúc cez milosrdenstvá zeme. (...) To ono nám povie v posledný deň: „Poďte, požehnaní môjho Otca: prijmite kráľovstvo..., lebo som bol hladný a vy ste mi dali jesť“ ...

Pravé Milosrdenstvo, ktoré je v nebi, je Kristus, náš Pán. Aké je sladké a aké je dobré, ono, ktoré nikto nehľadal - a samo prišlo z neba, ktoré sa znížilo, aby nás pozdvihlo! Kristus bol prebodnutý, aby uzdravil naše zranenia, on zomrel, aby nás oslobodil od smrti bez konca..., on vystúpil na nebesia, aby tam nechal vystúpiť našu nádej. (...)

Týmto všetkým nám sľúbil, že bude s nami až do skončenia sveta, ako to hovorí v Evanjeliu: „Hľa, ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). Pozrite na jeho dobrotu, bratia moji; on je už v nebi po pravici Otca a ešte chce s nami trápiť sa na zemi. S nami che byť hladný a smädný, s nami chce trpieť, s nami byť cudzinec, neodmieta dokonca ani zomrieť a byť uväznený s nami. (...)

Pán nám jasne hovorí: „bol som hladný, bol som smädný, bol som cudzinec, chorý, vo väzení, a vy ste ma navštívili“. Pozrite, aká je jeho láska k nám: vo svojej nevýslovnej láskavosti chce s nami znášať všetky bolesti. Áno, skutočné milosrdenstvo, ktoré prišlo z neba, náš Kristus Pán, ťa stvoril, keď si ešte neexistoval, hľadal ťa, keď si bol ešte stratený, zachránil ťa, keď si bol predaný. (...) A ešte aj teraz, po všetky dni Kristus sa vteľuje do ľudstva; ale beda, lebo nie všetci ľudia chcú otvoriť dvere svojho srdca...: zlí, pyšní, lakomci ho z neho deň čo deň vyháňajú, dokonca mu zlorečia. Ešte horšie: križujú ho. Lebo to o nich povedal apoštol: „znova v sebe križujú Božieho Syna“ (Hebr 6,6). (...)

Ó, áno, bratia milovaní, Kristus prichádza, Milosrdenstvo, ktoré je v nebesiach, každý deň prichádza k vašim dverám. Nielen v duchu – k dverám vášho srdca, ale vo svojom tele – k dverám vášho príbytku. (...) A tak nezatvrdzujte svoje srdcia, dajte peniaze tomu, od koho očakávate Kráľovstvo, kúsok chleba tomu, od koho očakávate život, prijmite vo svojom skromnom príbytku toho, od ktorého túžite byť vzatí do neba...

Ak ho prijmeš počas tvojej cesty, on ťa nechá vojsť do svojej radosti. Ale ak ním pohŕdaš vo svojej vlasti tu dole, on ťa odvrhne a pohrdne tebou vo svojej sláve; a vtedy sa potvrdia slová žalmistu: „Pane, v tvojom meste si priviedol k ničote ich podobu“. Áno, ak v našom meste, v našom živote, pohŕdame človekom, Božím obrazom, musíme sa naozaj báť, že v jeho meste, vo večnom živote, bude náš obraz privedený k ničote.

Urobte si z Milosrdenstva obhajcu, takto, keď na súde Večného sudcu lakomci budú počuť: „Odíďte odo mňa...!“, šťastný hlas, túžený hlas vám povie: „Poďte...“.

(sv. Cézar z Arlsu)

 

 

 

 
Reklama