Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Premenenie Pána - Mt 17, 1-9

1. 5. 2010

 

Premenenie Pána

 

 

1 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2 Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. 3 Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.

4 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

5 Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas:

„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie;

počúvajte ho.“

6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7 No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ 8 A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

9 Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“

(Mt 17, 1-9)

 

 

Vystúpte znova na najvyšší vrchol vášho srdca, a Boh bude povýšený.

Vaše srdce je ten vrch, na ktorom sa Kristus premieňa. (Sv. Bernard)

 

On mi povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.“ (Ž 2,7)

„Toto  je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie. Počúvajte ho.“ (Mt 17,5)

 

On bude volať ku mne: „Ty si môj otec, môj Boh a útočište mojej spásy.“ (Ž 89,27)

Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ (Mt 26,42)

 

 

Ježiš je nový Izák

 

1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ 2 A on hovoril:

„Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny „Morja“! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“

3 Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh.

4 Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. 5 Tu Abrahám povedal svojim sluhom: „Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.“ 6 Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu.

7 Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: Otče!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som, syn môj!“ A on mu povedal: „Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?“ 8 Abrahám mu odvetil: „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.“ A išli obaja spolu ďalej.

9 Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. 10 Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna.

11 Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ 12 On mu povedal: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“

13 Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. 14 A Abrahám nazval toto miesto „Pán sa stará“ a tak sa ešte aj dnes hovorí: „Na vŕšku Pán sa stará“.

                15 Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: 16 „Na seba samého prisahám - to je Pánov výrok -: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, 17 zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov 18 a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.“

                19 Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a spolu šli do Bersaby. Abrahám ostal bývať v Bersabe.

 

 

-          „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ...“

Septuaginta preložila hebrejské slovo yahid „jediný“ slovom agapètos milovaný (obľúbený, miláčik).

 

Použitie slova „milovaný“ u Marka v podobenstve o zlých vinohradníkoch potvrdzuje obetný charakter tohto titulu: Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ (Mk 12,6)

-          „Toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5)

 

 

Otče, tu som: vezmi svojho Syna, svojho Jediného,

prišla hodina obetovať ho holokaustom;

on je ten Baránok, obklopený tvojou nežnosťou ešte pred stvorením sveta;

on je ten Baránok Boží, vydaný na milosrdenstvo;

Golgota čaká, že zostúpi z neba oheň našej lásky, ktorú má zapáliť na zemi.

(spev Syna na hore Tábor)

 

 

Abrahám neušetril svojho jediného syna...

rovnako Otec „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“ (Rim 8,32).

 

31 Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? 32 Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?

                33 Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? 34 A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás?

                35 Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? 36 Ako je napísané:

                „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň,

                 pokladajú nás za ovce na zabitie.“

                37 Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. 38 A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, 39 ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

(Rim 8,31-39)

 

 

Premenenie – nový Exodus

 

1 Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb.

                2 Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. 3 Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ 4 Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ 5 I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ 6 A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.

                7 A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. 8 Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. 9 A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. 10 Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“

30 A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš.

31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode,

ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. (Lk 9,30-31)

11 Tu Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ 12 On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“

                 13 Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: „Boh vašich otcov ma poslal k vám.“ Oni sa budú pýtať: „Aké je jeho meno?“ A čo im odpoviem?“ 14 Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: „Toto povieš Izraelitom: „Ja-som“ ma poslal k vám!“ 15 A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie. (Ex 2,1-15)

 

                12 A Mojžiš povedal Pánovi: „Pozri, ty mi prikazuješ: „Vyveď tento ľud!“ A neoznámil si mi, koho pošleš so mnou, hoci si povedal: „Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach.“ 13 Ak som teraz našiel v tvojich očiach milosť, prezraď mi, prosím, svoje zámery, aby som poznal, že som našiel milosť v tvojich očiach. Veď tento ľud je tvojím národom!“ 14 On odpovedal: „Ja mám ísť osobne (s tebou), aby si ty mal pokoj?!“ 18 On povedal: „Daj mi vidieť svoju slávu!“

32 Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok.

A keď sa prebudili, videli jeho slávu. (Lk 9,32)

19 On mu odvetil: „Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!“ 20 A ešte mu povedal: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!“ 21 A Pán hovoril ďalej: „Hľa, neďaleko mňa je miesto, tam vystúp na skalu! 22 Keď tade pôjde moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem. 23 Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!“ (Ex 33, 12-14, 18-22)

 

1 A Pán opäť hovoril Mojžišovi: „Vykreš si dve kamenné tabule, práve také, aké boli prvé, a ja na tabule napíšem slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil. 2 A buď pripravený vystúpiť včasráno na vrch Sinaj a postaviť sa na temene vrchu predo mňa.

1 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána

a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. (Mt 17,1)

5 Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno.

5 Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak

a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn,

v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5)

6 Potom Pán prešiel popred neho a volal: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. 7 On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ 8 Tu sa Mojžiš rýchlo vrhol na zem, poklonil sa a povedal: „Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!“ 10 Vtedy on povedal: „Hľa, ja uzavriem zmluvu pred všetkým tvojím ľudom. Budem robiť zázraky, aké sa nestali na celej zemi a medzi všetkými národmi. A všetok ľud, uprostred ktorého žiješ, uvidí Pánovo dielo. Lebo je priam hrozné, čo urobím s tebou! (Ex 34,1-2, 5-10)

 

                29 Keď Mojžiš zostupoval z vrchu - dve tabule zákona mal Mojžiš v rukách, keď zostupoval z vrchu -, Mojžiš nevedel, že mu žiari tvár od rozhovoru, ktorý s ním mal.

2 Tam sa pred nimi premenil:

tvár mu zažiarila sťa slnko

a odev mu zbelel ako svetlo. (Mt 17,2)

30 Keď Áron a Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari tvár, báli sa k nemu priblížiť. 31 Mojžiš ich volal a prišli k nemu Áron a všetci poprední pospolitosti a Mojžiš sa s nimi porozprával. 32 Potom sa priblížili všetci Izraeliti a on im rozpovedal všetko, o čom s ním Pán na vrchu Sinaj hovoril. 33 Keď Mojžiš skončil rozhovor s nimi, dal si na tvár závoj. 34 A kedykoľvek Mojžiš predstúpil pred Pána, aby s ním hovoril, závoj odkladal, kým sa nevrátil späť. A keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mal prikázané. 35 Izraeliti zakaždým videli Mojžišovu tvár a Mojžišovi tvár žiarila. A Mojžiš si dával závoj na tvár, kým nevošiel, aby sa s ním rozprával. (Ex 34,29-35)

 

 

 

Eliáš

 

                9 Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 10 On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom? Ja sám som ostal za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.“

11 On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“

Práve prechádzal Pán.

Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. 12 Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum.

13 Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne.

(1 Kr 19, 9-13)

 

 

Omelia Georgiana (a)

 

Ako mohli apoštoli pochopiť, že tí, ktorí sa s ním (s Ježišom) rozprávali, boli Mojžiš a Eliáš, veď nikdy nevideli ich tváre a v ich časoch už títo neboli známi?

            Verím, že Mojžiš v tej chvíli povedal Pánovi: „Pane, je dobré, že tvojou dobrovoľnou smrťou nás zachrániš z rúk smrti a oslobodíš nás z našich pút, že tvojím krížom zničíš brány pekiel, že potom povedieš tvoj ľud a vyslobodíš ho z ruky nepriateľa, ako ja, ktorý som prostredníctvom tvojej požehnanej sily otvoril more a na tvoj príkaz som nepreskúmateľnej temnote priepasti ukázal svetlo slnka, a vytrhol ľud z rúk faraóna. Urobil som to vopred ako znak tvojho utrpenia na kríži a oslobodenia, ktoré nám prinesieš, nám, ktorí sme boli ponorení v temnotách a v tieni smrti. Áno, vopred som hovoril ľudu o tvojom kríži: „Svätá bude vaša záchrana, zavesená pred vašimi očami.“ (narážka na medeného hada – Nm 21,6-9).

            A medzitým Eliáš hovoril: „Pane, umlč trápenie tvojich sluhov pod mocou démonov. Neudúšali vari od začiatku tvoje stvorenia a nepoložili na kolená srdce tvojho ľudu, aby sa klaňali Bálovi, keď pozabíjali prorokov, povyvracali oltáre a prenasledovali môjho ducha? Ale ty si ma zachránil a odniesol ďaleko od zeme. Teraz naplň to, kvôli čomu si prišiel na zem, a zachráň chudobného z rúk mocného, mučeného a skleslého, zo slnečného oblaku, lebo ty si „ten, ktorý rozprestrel nebesia; ty zostúpiš, dotkneš sa vrchov a oni chrlia dym“ (Ž 144,5). Ako na vrchu, ukáž mi svoju slávu,...Pane, na vrchu...  (Predtým, keď som ťa videl), sklonil som svoju tvár, lebo som sa bál pozrieť na hrôzu tvojej slávy. Ale teraz ťa vidím v tvojej podobe sluhu, a chápem tvoju nevýslovnú lásku k ľuďom, až tak, že si zostúpil na zem pre ich záchranu. Ale ponáhľaj sa im pomôcť“.

            A zatiaľčo Šimon Peter počúval tieto a iné slová, pochopil, že sa jednalo o Mojžiša a Eliáša. Peter povedal: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“  A kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak, veľké tajomstvo tvojho božstva, ó Kriste.

            Ty si nepovolal nikoho iného medzi prorokmi a patriarchami, ale iba tých, ktorí boli zvyknutí priblížiť sa k dymiacemu vrchu a vojsť do jasného oblaku, aby počuli obývaný hlas a hroznú ozvenu veľkého zjavenia.

(a) (omelia inserita nell´omeliario costituito dal Codex A-144

del fondo georgiano dell´istituto dei manoscritti a Tbilissi – traduzione privata dal francese/italiano)

 

 

Z knihy proroka Daniela

 

                9 Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň. 10 Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: započal súd a otvorili sa knihy.

                13 Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. 14 A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstva, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie. (Dan 7,9-10, 13-14

 

 

Z knihy proroka Ezechiela

 

1 Potom ma zaviedol k bráne. K bráne, ktorá bola obrátená smerom na východ. 2 A hľa, velebnosť Izraelovho Boha prichádzala smerom od východu, jej hukot bol ako hukot veľkých vôd a zem sa jagala od jeho velebnosti. 3 Výzor zjavu, ktorý som videl, bol ako videnie, ktoré som mal, keď prichádzal spustošiť mesto; a podoby ako pri videní, ktoré som mal pri rieke Chobar. I padol som na tvár.

                4 Pánova velebnosť vtiahla do domu cez bránu, ktorá bola obrátená smerom na východ. 5 Vtedy ma duch zdvihol a zaniesol ma do vnútorného nádvoria; a hľa, dom bol naplnený Pánovou velebnosťou! 6 Vtedy som počul, že ktosi hovorí ku mne z domu - no muž stál pri mne. 7 I riekol mi: „Syn človeka, to je to miesto pre môj trón a miesto pre stopy mojich nôh; tu chcem bývať naveky uprostred Izraelových synov.

 

 

 

 

 
Reklama