Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Evanjelium podľa Lukáša 22-23

11. 2. 2010

Lk22

 

            Judášova  zrada - 1 Blížili  sa  sviatky  Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. 2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. 3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; 4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. 5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.

            Príprava veľkonočnej večere - 7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. 8 Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“ 9 Oni sa ho opýtali: “Kde ju máme pripraviť?“ 10 Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11 a majiteľovi domu povedzte: „Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?“ 12 On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“ 13 Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

            Ustanovenie Eucharistie - 14 Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. 15 Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. 16 Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ 17 Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. 18 Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ 19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ 20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

            Označenie zradcu - 21 A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. 22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!“ 23 A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.

            Spor učeníkov o prvenstvo - 24 Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. 25 Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. 26 Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. 27 Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.

            Odmena  sľúbená  apoštolom - 28 Vy  ste  vytrvali  so mnou v mojich skúškach 29 a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, 30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

            Pán sa modlí za Petra - 31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ 33 On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“ 34 Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“

            Reč o mečoch - 35 Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie. 36 On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. 37 Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: „Započítali ho medzi zločincov.“ Lebo sa spĺňa o mne všetko.“ 38 Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im povedal: „Stačí.“

            Ježiš na Olivovej hore - 39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. 40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ 41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42 “Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ 43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46 I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“

            Zajatie Ježiša - 47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48 Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“ 50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. 52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. 53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“

            Peter zapiera Ježiša - 54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. 55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. 56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: 57 „Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel: 58 „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter odpovedal: „Človeče, nie som.“ 59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“ 60 Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ 62 Vyšiel von a horko sa rozplakal.

            Ježiš pred veľradou - 63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. 64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!“ 65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.

            66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu 67 a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte, 68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi. 69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“ 70 Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.“ 71 Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!“

 

Lk23

 

            Ježiš pred Pilátom - 1 Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2 a začali naňho žalovať: „Tohoto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ 3 Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi.“ 5 Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.“

            Ježiš pred Herodesom - 6 Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9 Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11 Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.

            Ježiš znova pred Pilátom - 13 Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14 a povedal im: „Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. 15 Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16 Potrescem ho teda a prepustím.“ (17 Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.)

            18 Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.

            20 Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21 Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ 22 On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ 23 Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24 a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: 25 prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.

            Krížová cesta - 26 Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

            27 Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29 Lebo prichádzajú dni, keď povedia: „Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!“

            30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: „Padnite na nás! a kopcom: „Prikryte nás!“ 31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“

            32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.

            Ukrižovanie - 33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

            Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ 36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37 a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ 38 Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“

            Kajúci zločinec - 39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ 40 Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42 Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

            Ježiš na kríži umiera - 44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.

            Po Ježišovej smrti - 47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ 48 A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

            49 Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

            Ježišov pohreb - 50 Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51 ž judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52 zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54 Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55 Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56 Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.

 
Reklama